Bratislava je hlavné a zároven najväcšie mesto Slovenskej republiky. Má približne 550 tisíc obyvatelov. Mesto sa rozprestiera po oboch stranách druhej najdlhšej rieky Európy, Dunaja. Strategická poloha jej už v minulosti zabezpecovala významné postavenie medzi ostatnými mestami.

Bratislava vznikla na mieste, kde sa v minulosti stretávali významné obchodné cesty - Podunajská, ktorá spájala východnú a juhovýchodnú Európu so západnou,a Jantárová, ktorá spájala južnú, jadranskú oblast so severnou, pobaltskou oblastou.
Už v mladšej dobe železnej existovalo na území dnešného mesta sídlisko Keltov, ktorí boli známi najmä vyspelou remeselníckou výrobou. Takéto sídlisko sa nazýva Oppidum, a práve toto patrilo k najvýznamnejším v strednej Európe.

Od 6. storocia bola Bratislava osídlená Slovanmi, prvá písomná zmienka o nej pochádza z roku 907. Až do roku 1918 bola Bratislava súcastou Uhorska, neskôr Habsburskej monarchie. Mestské výsady získala v roku 1291 od uhorského krála Ondreja III. V roku 1464 získala od Mateja Korvína významné právo meca. Mestská rada tak mohla sama trestat previnilcov i tým najvyšším trestom - hrdelným.

V roku 1465 tu bola založená prvá vysoká škola na Slovensku, Academia Istropolitana. Založil ju Matej Korvín so súhlasom pápeža Pavla II. O dva roky neskôr univerzita zahájila svoju cinnost so 4 fakultami: teologickou, právnickou, medickou (lekárskou) a artistickou (filozofickou).

V rokoch 1526-1784 bola Bratislava hlavným mestom Uhorska. Sídlili tu orgány uhorskej štátnej správy, v gotickej katedrále sv. Martina boli korunovaní uhorskí králi. V roku 1805 bol v Primaciálnom paláci podpísaný Bratislavský mier medzi Napoleonom Bonapartem a rakúskym cisárom Františkom I. Napoleon však mier porušil a 26.-28. júna roku 1809 bombardoval Bratislavu z petržalskej strany Dunaja.

Od roku 1919 je Bratislava hlavným mestom Slovenskej republiky.